Drsná spoveď športového komentátora z Trnavy. Trpel depresiami a uvažoval nad samovraždou

Andrej Zvolenský je futbalový komentátor a moderátor. Narodil sa v Trnave, najskôr pracoval v miestnej športovej televízii Spartak TV, neskôr v športovej redakcii RTVS a aktuálne je už štvrtý rok komentátorom Markízy.

Taktiež je jedným zo zakladateľov futbalového podcastu Bavme sa o lige a moderuje pravidelnú športovo-kultúrnu talkšou v trnavskom Kultúrnom centre Malý Berlín s názvom Fajront.

Trnavčania majú obavy. Čo si myslia o časti mesta, kde napadli redaktorku Kristínu Kövešovú?

Ako priznal v článku pre Denník N, pred štyrmi rokmi uňho vypukla úzkostná porucha v spojení s panickými atakmi. Tie prerástli až do chronickej depresie. Vďaka terapii dostal psychické problémy pod kontrolu a panický atak nemal už vyše roka.

Narodenie syna

Andrej pre Denník N priblížil, že jeho duševné problémy sa naplno prejavili približne pred piatimi rokmi, keď sa mu narodil syn. Psychoterapeutka neskôr potvrdila, že na ne mal dokonalé predispozície. Nebol vyrovnaný s viacerými vecami z minulosti a cítil obrovskú ťarchu zodpovednosti.

Po narodení syna sa oňho, ale aj o seba, začal iracionálne báť. Denne ho mučil pocit, že sa mu niečo môže stať. Ešte úzkostlivejšie prežíval, čo potom bude robiť jeho malý syn.

„Vtedy sa u mňa spustili prvé príznaky, prvé úzkosti a do môjho života vstúpili úzkosť a psychická bolesť. Nevolal som ich, vôbec som po nich netúžil, proste prišli a boli zákerné.Najprv som si myslel, že mám infarkt. Premkla ma úzkosť, búšilo mi srdce, cítil som sa na odpadnutie,“ uviedol pre Denník N.

Po čase si dokázal racionalizovať, že v skutočnosti nemôže mať infarkt, lebo je zdravotne v poriadku, nemá nadváhu a pravidelne športuje.

Facebook/Andrej Zvolenský športový komentátor, redaktor a hlásateľ - fanpage

Pocity, že zomrie, v ňom pretrvávali aj naďalej. Trápil sa dlhé mesiace, ale nejako sa mu podarilo dostať pocity úzkosti pod kontrolu. Andrej si myslí, že keby som sa ich nesnažil zvládnuť sám a vyhľadal by odbornú pomoc skôr, zrejme by neskončil až v chronickej depresii.

Andrej opísal svoje stavy tak, že mu brneli prsty, začala sa mu z ničoho nič točiť hlava a podobné veci.  „Pamätám si, ako som si prvýkrát myslel, že mám infarkt. Väčšinou sa to stávalo večer, keď som šiel spať. Aj v ten večer som si ľahol doma do postele unavený z celého dňa a zrazu to prišlo. Nečakaný úder, búšenie srdca, panické stavy. Dnes už viem, že to bol záchvat úzkosti. Vtedy som to však nevedel a myslel som si, že zomriem,“ povedal pre Denník N.

Takéto stavy začali prichádzať častejšie a väčšinou pred večerným spánkom. Raz to naňho prišlo počas šoférovania. Celý sa začal triasť, musel okamžite zastaviť a predýchať sa. Úzkosť ho vedela zastihnúť kedykoľvek, kdekoľvek a bez varovania. „Je mimoriadne dôležité, aby človek so psychickými ťažkosťami mal pri sebe osobu, ktorá mu pomáha, nespochybňuje jeho stavy a je mu oporou,“ priblížil pre portál Andrej.

Rozvod a atak pred moderovaním

Priznal, že s týmito stavmi nešiel k doktorovi. Snažil sa ich predýchať a presviedčal sa, že to odíde. Potom prišla pre Andreja ďalšia skúška - rozvod, ktorý niesol veľmi ťažko. Vtedy sa u neho začali prejavovať panické ataky. Takisto mal úzkosti, keď bol dlho bez svojho syna.

„Bez preháňania môžem povedať, že panické ataky ohrozili nielen moju pracovnú kariéru, ale aj život. Keďže pracujem ako futbalový komentátor a redaktor v Markíze, som pravidelne v televízii. Pri panických atakoch som zväčša pociťoval veľmi silný nával emócií. Väčšinou som nekontrolovane plakal a triasol som sa na celom tele, nevedel som poriadne dýchať,“ priznal pre Denník N.

Andrej opísal, že atak dostal aj hodinu pred moderovaním futbalového štúdia. Podľa jeho slov to bolo peklo. Zavrel sa v strižni, ľahol si na zem a dlho sa celý triasol. Napokon moderovanie zvládol, no byť v priamom prenose na obraze pred možno státisícmi ľudí krátko po panickom ataku preňho hrozný zážitok.

V tom čase o jeho problémoch nikto nevedel, tajil ich, hanbil sa a nechcel sa verejne priznať. Andrej si začal hľadať veci na internete, čo dnes opisuje ako veľkú chybu.

„Všetky moje fyzické prejavy, tiky v oku alebo trhanie v svaloch v kombinácii s googlením spôsobili, že som si začal namýšľať všelijaké choroby. Myslel som si, že mám svalovú dystrofiu, amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), a keď ma prehnalo, hneď som si myslel, že mám rakovinu žalúdka. Nič z toho som nemal, ale keď ma premohol atak, myslel som na najhoršie,“ uviedol pre Denník N.

Andrej pre portál opísal aj niekoľko udalostí z detstva. Jeho otec vraj voči nemu vystupoval manipulatívne. Často mu vyhadzoval na oči, že sa rozhodol pre inú prácu, ako si predstavoval on. 

„Dodnes si pamätám, ako veľmi sa ma dotklo, keď ma ponížil na jednej rodinnej oslave. Bol na nej aj môj najlepší kamarát, ktorý sa úprimne tešil z toho, že som v tom čase začal pracovať v športovej redakcii RTVS. Len tak zo žartu podpichol môjho otca, či je na mňa hrdý, že som si splnil sen. Otec na to predo mnou a pred celou našou rodinou povedal, že zo mňa aj tak nikdy nebude žiadny Marcel Merčiak a komentovaním sa nikdy nebudem živiť,“ povedal pre Denník N.

Myšlienky na samovraždu

Andrej popísal, že keď mal depresie, budil sa s nechuťou do života. Mal problém vstať z postele či vyjsť z bytu. Jeho stav sa zhoršoval, napriek tomu sa občas stalo, že sa dostal do euforického stavu. V jeden deň bol šťastný, všetko ho bavilo a myslel si, že depresie sú preč. Na druhý deň po zobudení bola depresia asi tak trikrát horšia.

Jeho depresia zašla až tak ďaleko, že počas prvých Vianoc bez manželky rozmýšľal nad samovraždou. Vtedy myslel na to, že ak by z okna, tak bude mať konečne pokoj a prestane sa trápiť. Nevidel zmysel v tom, ako fungoval.

„Našťastie som si napokon povedal, že asi nastal čas, aby som svojich vnútorných démonov prestal riešiť sám a mal by som vyhľadať pomoc,“ dodal pre Denník N.