Trnavčania spomínajú na starú polikliniku. K akému lekárovi ste so svojou časenkou chodili vy?

Polikliniky boli kedysi miestom, kde sa pretínali cesty aj mnohých Trnavčanov. Tí starší si dodnes spomínajú na centrálne kartotéky, široké drevené lavice a dlhé čakárne plné pacientov. Každý, kto šiel k lekárovi, poznal systém, ktorý síce nebol dokonalý, ale mal svoj nezameniteľný charakter.

Kartotéka iným slovom systém, ktorý vždy fungoval

Jednou z charakteristických čŕt trnavskej polikliniky bola centrálna kartotéka. Pacienti si tam vyzdvihli časenku s presným časom vyšetrenia. Tento systém im umožňoval efektívne využiť čas - mohli si odbehnúť vybaviť drobnosti a vrátiť sa práve vtedy, keď sa blížil ich termín. Bolo to praktické a pomerne moderné na svoju dobu, hoci dlhé rady boli neodmysliteľnou súčasťou tejto každodennej reality.

V čakárňach vládla atmosféra zvláštneho napätia a známosti. Pamätníci si vybavia široké drevené lavice, na ktorých sa tiesnili ľudia všetkých vekových kategórií. Každý mal svojho obľúbeného lekára, alebo aspoň takého, ku ktorému chodieval častejšie.

Jedným z nich bol napríklad doktor Vido, ktorého meno poznal azda každý. Alebo doktor Valach, ktorého ordinácia sa nachádzala v suteréne. Tento odborník sa špecializoval na nápravu skoliózy a problémy s chrbticou. Niektorí si dodnes spomínajú, ako „používal jednoduché pomôcky, ako napríklad olovko, aby kontroloval rovnosť chrbtice,“ spomínajú návštevníci na sociálnej sieti.

Budova polikliniky v Trnave neslúžila len ako zdravotnícke zariadenie. Jej história siaha hlbšie a odzrkadľuje vývoj zdravotnej starostlivosti v meste. Pôvodne bola navrhnutá ako súčasť širšieho plánu centralizácie zdravotníckych služieb v regióne. V čase svojho vzniku ponúkala široké spektrum špecialistov pod jednou strechou, čo bolo pre obyvateľov obrovským krokom vpred.

Vďaka praktickému umiestneniu v centre mesta bola poliklinika prístupná pre všetkých, či už prichádzali pešo, na bicykli alebo mestskou dopravou. V čase najväčšej aktivity denne obslúžila stovky pacientov, čo predstavovalo logistickú výzvu nielen pre personál, ale aj pre samotnú budovu.

Hoci sa zdravotníctvo v Trnave výrazne modernizovalo a tradičné polikliniky postupne nahradili nové zdravotnícke centrá, spomienky na staré časy zostávajú živé. Pre mnohých je to viac než len nostalgia. Systém kartoték, dlhé rady a osobné zážitky s lekármi vytvárali jedinečný mix zážitkov, ktorý je v dnešnej rýchlej a technickej dobe nenapodobiteľný.