Za zhorený pomník nenarodených detí v Trnave vinia obyvatelia najmä plastové svietniky, veria, že dôjde k jeho obnove

Cez víkend cintoríny zaplnili ľudia, ktorí si počas sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých prišli uctiť pamiatku svojich blízkych. Na mnohých cintorínoch si pritom ľudia pripomínajú nielen svojich príbuzných, ale aj významné osobnosti či tragické udalosti prostredníctvom pamätníkov a sôch.

Jedným z takýchto miest bol aj Pamätník nenarodeným deťom v Trnave, ktorý symbolizoval smútok a zároveň nádej pre všetkých, ktorí prišli o dieťa ešte pred jeho narodením. Práve tento pomník sa však stal v nedeľu večer miestom nešťastia – zachvátil ho požiar, ktorý ho zničil.

Hasiči dorazili na miesto krátko po nahlásení udalosti a požiar sa im podarilo rýchlo lokalizovať a následne zlikvidovať. Podľa informácií nedošlo k žiadnym zraneniam osôb ani k poškodeniu okolitých hrobov. Ako príčinu požiaru určili odborníci nedbanlivosť a neopatrnosť pri manipulácii s otvoreným ohňom.

Táto nešťastná udalosť vyvolala silnú odozvu medzi ľuďmi.  Kým niektorí vyjadrovali ľútosť nad tým, že zhorela krásna socha a pamiatka zároveň, podľa ďalších mali byť sviečky od sôch nejako oddelené, aby k takémuto nešťastiu nedošlo.

Na cintoríne v Trnave zhorela prekrásna a obdivovaná socha, hasiči tam zasahovali od skorého rána

„Malo to byť nejako oddelené a nezapaľovať priamo tam sviečky, bolo ich tam príliš veľa pokope, veľká škoda,“ napísala Jana. Podobne sa vyjadrila aj Ivana: „Mesiac dozadu som tam sedela a hovorím si, aké úžasné, že toto dielo ešte nezničili vandali… a teraz toto. Škoda toho.“

Ďalší ľudia upozorňovali na nebezpečenstvo plastových obalov a lacných kahancov, ktoré pri horení rýchlo šíria oheň. „To sú teraz plastové obaly, ktoré sa chytia a horia. Aj my sme včera pár takých hasili. Dokonca aj sklenené pukli a oheň sa rozšíril,“ podelila sa o svoju skúsenosť Emília.

„To nikoho z nich nenapadlo, že to môže takto skončiť? Nasilu pchať sviečky jednu cez druhú len, aby bolo? Až sochu dajú opraviť tak celú ju treba obkolesiť vysokým plotom, lebo iba tak sa dajú chrániť predmety na verejnom priestranstve,“ uviedla nahnevane Lenka. „S mužom sme na to pozerali, že prečo tam ľudia dávajú obyčajné plastové kahance priamo k nohám sochy a dúfali, že je z nehorľavého materiálu,“ pridala sa Jordanka.

Podobný názor mala aj Alena, ktorá býva neďaleko cintorína: „To sa stáva, keď sa používajú obyčajné kahance. Vietor ich zhodí a už je nešťastie na svete. Neraz sme hasili aj my, raz sme dokonca museli volať hasičov, lebo sa chytili kríky a tráva.“ „Nechápem, prečo ľudia dávajú plastové náplne len tak bez kahanca na pomníky. Ako keby to stálo majland. Škody sú potom mnohonásobne vyššie, tak treba porozmýšľať, či to má význam,“ napísala Jarka.

Napokon zaznel aj komentár od Mareka s trpkou úprimnosťou: „Hoc je smutné, že to zhorelo, teraz to má ešte väčší nádych surreality. Rodina zhorená na popol bez milovaného dieťaťa.“