Sociálne médiá v uplynulých dňoch zaplavili varovania pred „novými radarami“, ktoré majú už fungovať aj v a automaticky posielať pokuty vodičom. Viacerí Trnavčania sa zľakli, iní spochybňovali toleranciu merania rýchlosti a rozbehla sa búrlivá diskusia o objektívnej zodpovednosti. Realita je však o čosi triezvejšia – nové stacionárne radary v Trnave zatiaľ nestoja a tak skoro ani stáť nebudú.
Pozornosť spustil príspevok jedného z obyvateľov: „Nezabudnite! Už fungujú nové stacionárne radary, ktoré vám odosielajú pozdrav na základe objetktívnej zodpovednosti a ešte pozor… rozdiel max 3 kilometre za hodinu alebo 3 percentá nad 100 kilometrov za hodinu…“ Na to nadviazali ďalší diskutujúci, ktorí upozorňovali na rozdiel medzi rýchlosťou zobrazenou na tachometri a skutočnou rýchlosťou vozidla. Ako zaznelo v debate, „rýchlosť sa vypočítava od snímača rýchlosti a vždy tam existuje určitá tolerancia“, pričom podľa niektorých nie je možné pokutovať vodiča za prekročenie rýchlosti o 3 kilometre za hodinu.
Diskusia sa rýchlo rozšírila aj o osobné skúsenosti zo zahraničia. Jeden z vodičov opísal situáciu z Česka, kde mu pri nameranej rýchlosti 54 kilometrov za hodinu v obci prišla pokuta aj po započítaní tolerancie. Práve takéto skúsenosti prispeli k obavám, že podobný systém už funguje aj u nás.
Radary sú, ale nie v Trnave
Pravdou však je, že Trnavčania si zatiaľ môžu vydýchnuť – stacionárne radary v meste aktuálne nie sú a ich zavádzanie sa spomína najskôr v polovici tohto roka.
Do diskusie sa zapojili aj obyvatelia, ktorí upozorňujú, že sa často miešajú dve rozdielne veci. Jednou je snaha umožniť obciam či mestským políciám merať rýchlosť, ktorá napokon zo zákona vypadla. Druhou sú štátne stacionárne radary, o ktorých sa hovorí už od roku 2023, no stále nie sú ani zakúpené, ani osadené.
Aktuálny tender na celoštátny systém trvá už viac než rok a väčšinu času stojí na mieste, keďže ho preveruje Úrad pre verejné obstarávanie.
Ambícia štátu je pritom veľká. V plánoch je viac ako 200 stacionárnych radarov, úsekové merania aj desiatky kamier, ktoré by automaticky zaznamenávali prekročenie rýchlosti, jazdu na červenú, používanie mobilu za volantom či nepripútané pásy. Systém by fungoval bez priamej účasti policajtov – porušenie pravidiel by zdokumentoval, vyhodnotil a spustil správne konanie. Okrem zvýšenia bezpečnosti na cestách má projekt pomôcť aj v boji proti korupcii, keďže by eliminoval ľudský faktor.
Problémom však zostáva samotná realizácia. Hodnota tendra na nákup radarov je vyše 64 miliónov eur bez DPH, pričom časť má zaplatiť Európska únia a zvyšok štát. Zatiaľ sa podarilo zabezpečiť len technologické zázemie – infraštruktúru pre spracovanie dát. Softvér a samotné radary však chýbajú a ich obstarávanie je už rok pozastavené.
Záver je teda jasný: hoci sa o radaroch veľa hovorí a sociálne médiá sú plné varovaní, v Trnave zatiaľ nové stacionárne merania rýchlosti nefungujú. Kým sa nekonečný príbeh verejného obstarávania neposunie ďalej, zostávajú radary len na papieri. To však nič nemení na tom, že dodržiavanie rýchlosti by malo byť samozrejmosťou – s radarom aj bez neho.
Predbežný zoznam umiestnenia radarov:
Všetky tieto lokality sú zatiaľ predbežné a ich umiestnenie sa môže meniť. Radarový systém sa spustí až po dokončení obstarávania a testovaní technológie, a kým to nenastane, vodiči nemusia počítať s tým, že by boli automaticky kontrolovaní.