• 29. marec 2026 o 14:00 / aktualizované 2. apríl 2026 o 21:45

FOTO: Trnava ako Malý Rím: Viete, prečo tu skutočne stojí toľko kostolov a čo znamenajú pre históriu?

FOTO: Trnava ako Malý Rím: Viete, prečo tu skutočne stojí toľko kostolov a čo znamenajú pre históriu?
Foto: Google Photo | Zobraziť galériu

Trnava je známa ako Malý Rím pre množstvo kostolov, ktoré nesú svedectvo o jej historickej úlohe náboženského centra Uhorska.

Nielen návštevníci Trnavy ale aj jej obyvatelia si zrejme mnohokrát pokladali otázku, prečo je v Trnave toľko kostolov? Aj vďaka ním sa o Trnave hovorí ako o Malom Ríme. Nie je to náhoda ani len dôsledok zbožnosti – za Trnavou ako Malým Rímom stojí bohatá história, ktorú by jej závideli aj veľké európske metropoly.

Tému na sociálnej sieti otvorila Trnavčanka Martina. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď Osmanskí Turci ohrozovali Uhorsko, výrazne vzrástol význam Trnavy. Cirkevná elita hľadala bezpečné miesto a vybrala si Trnavu so silnými hradbami. Mesto sa na takmer 300 rokov (na obdobie rokov 1541 – 1820) stalo hlavným náboženským centrom Uhorska a ostrihomský arcibiskup tu mal svoje sídlo.

V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, ktorá prilákala tisíce študentov a učencov. Jezuiti, správcovia univerzity, postavili Katedrálu sv. Jána Krstiteľa, jeden z najkrajších kostolov v Európe, s celodreveným oltárom vysokým 20 metrov.


Trnava bola zároveň domovom mnohých mníšskych rádov – Františkánov, Paulínov, Trinitárov, Jezuitov, Klarisiek či Uršulínok. Každý rád si postavil vlastný kostol a kláštor, čo vysvetľuje veľký počet veží na malom priestore.

Mesto sa preslávilo aj pútnickými miestami, ako je „slziaci obraz“ v Dóme sv. Mikuláša, ktorý podľa legendy plakával krvavé slzy v čase nebezpečenstva. V 17. a 18. storočí Trnava zažila barokový boom počas protireformácie – kostoly a kláštory mali ohromiť veriacich krásou a monumentálnosťou. V historickom jadre Trnavy dnes stojí až 11 veľkých kostolov a mnohé z nich sú pamiatkami svetového významu.

Pod jej príspevkom sa rozprúdila živá diskusia, v ktorej ľudia pridávali vlastné spomienky a zaujímavosti o trnavských kostoloch. Viera napríklad doplnila: Nezabudnúť na 14. Kostol sv. Michala pri Hrubom kostole, Rotundu sv. Juraja, 15. Kostol sv. Ulricha pri pomníku SNP, ktorý zanikol v stredoveku, 16. súkromný kostol kamenára Jozefa Horvátha z roku 1935. A kaplniek, kde sa dodnes slúžia omše, je v Trnave 13.

„Hrubý kostol – katedrála sv. Mikuláša, moja obľúbená... chodila som sem s mamou po Jeruzalemskej ulici. Dnes pre mňa všetky kostoly predstavujú unikátne historické pamiatky. Modliť sa už síce nechodím, ale Boh je všade a vo všetkom,“ reagoval Jafrie. Katarína zase uviedla: „Kostol sv. Heleny má zvláštnu auru minulosti, vždy ma dojme, keď tam prídem.“


„Naša trojgeneračná rodina bývala na Jeruzalemskej ulici pri Hrubom kostole – sv. Mikuláša. Chodili sme sem na všetky sväté omše a pobožnosti. Moja sestra Marika spievala v zbore Mikuláša Schneidra Trnavského s jeho sestrou, a môj bratranec Stanko Veselský dlhé roky hrával na organe a spieval,“ dodal Peter.

Diskusia ukázala, že pre mnohých Trnavčanov nie sú kostoly len stavby – sú nositeľmi spomienok, rodinnej histórie a osobnej duchovnej skúsenosti.


Minútky zo Slovenska