VIDEO: Nočné svietiace oblaky začínajú svoju sezónu, nezabudnite dvihnúť oči k oblohe. Vidno ich pri súmraku

Nočné svietiace oblaky sa môžu od druhej polovice mája objaviť aj nad Slovenskom. Viditeľné bývajú nízko nad severným obzorom po západe Slnka aj pred svitaním.

Na oblohe sa čoskoro začne jedno z najkrajších prírodných divadiel. Nočné svietiace oblaky, ktoré pripomínajú strieborné či modrasté závoje, sa už v druhej polovici mája môžu objaviť aj nad Slovenskom. Stačí vedieť, kam sa pozerať.

Hoci máj patrí najmä rozkvitnutej prírode, pre milovníkov astronómie znamená začiatok výnimočného obdobia. Práve okolo letného slnovratu sa totiž nad severným horizontom objavujú nočné svietiace oblaky (NLC – Noctilucent Clouds), ktoré sú viditeľné len niekoľko týždňov v roku.

Ako uvádza Imeteo.sk, na severnej pologuli ich možno pozorovať približne od polovice mája do polovice augusta, pričom najvýraznejšie bývajú v júni a júli. Tieto oblaky sa nachádzajú v extrémnej výške približne 80 až 90 kilometrov nad Zemou, v oblasti nazývanej mezosféra.

Ide o najvyššie oblaky v atmosfére, ktoré sa skladajú z drobných ľadových kryštálikov vznikajúcich na časticiach prachu, často aj kozmického pôvodu. Teploty v tejto oblasti klesajú hlboko pod -120 °C a práve obdobie okolo letného slnovratu je paradoxne najchladnejšie, čo vytvára ideálne podmienky na ich vznik.

Nočné svietiace oblaky nevyžarujú vlastné svetlo. Ich žiara vzniká tak, že ich osvetľuje Slnko nachádzajúce sa 6° až 16° pod obzorom. Zatiaľ čo zem je už v tme, vysoké vrstvy atmosféry sú ešte stále zasiahnuté slnečnými lúčmi.

Viditeľné sú:

• počas súmraku,
• 1 až 2 hodiny po západe slnka,
• ale aj pred svitaním či okolo polnoci,
• vždy nízko nad severozápadným až severovýchodným obzorom.

Na prvý pohľad pripomínajú jemné, striebristé alebo modrasté závoje. Často však vytvárajú aj zvlnené pásy, víry či jemné štruktúry, ktoré ich odlišujú od bežných oblakov. Modrastý nádych je spôsobený aj tým, ako svetlo prechádza atmosférou a vrstvou ozónu. „Javia ako slabé, modrobiele alebo strieborné chumáče, viditeľné asi hodinu po západe slnka či hodinu pred východom Slnka práve v tejto ročnej dobe na severnej pologuli,“ potvrdzuje hvezdáreň v Banskej Bystrici.

Výnimočný úkaz, ktorý neuvidíte hocikedy

Tieto oblaky počas dňa vôbec neuvidíte, objavia sa len vtedy, keď sú spodné vrstvy atmosféry už v tieni. Aj preto sú pozorovateľné najmä v oblastiach medzi 45° až 70° zemepisnej šírky, kam patrí aj Slovensko. Zaujímavosťou je, že ide len o „viditeľnú časť“ oveľa širšej oblačnosti vo vysokých vrstvách atmosféry, ktorú vedci označujú ako polárne mezosférické oblaky.

Hoci vedci poznajú základné podmienky ich vzniku: extrémny chlad, malé množstvo vodnej pary a prítomnosť prachových častíc, celý proces ešte stále nie je úplne vysvetlený. Predpokladá sa, že voda v tejto výške vzniká aj chemickými reakciami, napríklad rozkladom metánu. Zaujímavé je aj to, že niektoré oblaky sú pre ľudské oko neviditeľné, pretože odrážajú príliš málo svetla.

Nočné svietiace oblaky boli prvýkrát pozorované už v roku 1885. V posledných desaťročiach si však vedci všímajú ich častejší výskyt, čo môže súvisieť so zmenami v atmosfére a klíme. Zaujímavosťou je aj to, že sa môžu objaviť napríklad po prelete rakiet, keď sa vo vysokej atmosfére vytvoria vhodné podmienky z vodnej pary vzniknutej spaľovaním paliva.

Tip pre pozorovateľov

Ak si chcete tento úkaz vychutnať naplno, sledujte severný horizont počas jasných večerov. A ak si chcete odniesť aj fotografiu, nezabudnite na statív, jemná žiara oblakov si vyžaduje dlhší čas expozície. Stačí trochu trpezlivosti a šťastia – a môžete byť svedkami jedného z najkrajších úkazov, ktoré sa na nočnej oblohe objavujú.