Fotka z výrobne Figaro prebudila u Trnavčanov spomienky. Voňali sme po celom buse, keď sme šli domov, smeje sa Gabika

Výrobňa Figaro v Trnave patrí medzi významné symboly sladkej tradície na Slovensku. Tento závod, známy výrobou kvalitnej čokolády a cukroviniek, má bohatú históriu a nezastupiteľné miesto v srdciach mnohých Trnavčanov. Mnohí si vďaka príspevku od Petra zaspomínali na časy, kedy tam pracovali.

„Za prvej republiky sa táto fabrika volala Fischer, čokoládová továreň, účastinná spoločnosť a robil v nej môj pradedko Karol I. Kučera majstra,“ zaspomínal si Andrej. „Kedysi v 70-tych rokoch som tam v lete chodila na brigádu,“ napísala Mária. „Toto sú skvosty - vo Figare bol po vojne môj dedko vedúci dielne na fúkanie čokoládky do figúrok - že neskutočné figúrky vyrábali. A roky pri lízankách robila švagriná Jojka,“ pripomenula si Gabriela.

FB/Trnava

Na svoje pracovné pôsobenie vo Figare si zaspomínal vďaka fotografii aj Marián, ktorý vzdal hold všetkým pracovníkom, ktorí tam v tom čase robili. „Určitý čas som tam pobudol a mal som možnosť tie vône absorbovať priamo vo výrobných prevádzkach a vidieť zručnosť, šikovnosť a estetické cítenie výrobných pracovníčok a pracovníkov pri jednotlivých výrobných procesoch, klobúk pred nimi dolu.“

Rovnako ako Marián, si na svoje pracovné skúsenosti z výrobne zaspomínalo niekoľko ďalších Trnavčanov. „Boli sme tam na brigáde okolo r. 1973-77 z priemyslovky a balili sme aj takéto lízatka,“ napísala Janka, ku ktorej sa pridala aj Mária: „Toto si ešte aj ja pamätám ako sme napichovali lízatka.“

Súvisiaca téma Trnavčania, spoznávate tento chodník v Trnave? Mnohí ho poznajú ako Šivavý hájiček, Slepačka, deti mu dali názov Agátka

„Jaaj výborne bolo, kopec srandy, a voňali sme po celom buse, keď sme domov išli,“ uviedla Gabika. „Pred 23 rokmi som tam brigádovala cez leto. Konkrétne v roxárni. Počas prestávky sme chodili do máčarne. Akurát sa vtedy robili Mikulášovia, a to si dobre pamätám, lebo sme si mohli ich zobrať a priamo tam zjesť. Viem, že som im najprv ukusovala hlavy. Taktiež sme blízko aj bývali na teraz už neexistujúcej Záhradníckej ulici. Teraz je tam modrý chirurgický pavilón,“ zaspomínala si na dávne časy aj pani Anna.