Trnavčania, pamätáte si na bývalú školskú kuchyňu v tejto budove? Varili úžasne a kuchárky fajčili von, spomínajú domáci

Trnavčania si opäť zaspomínali. Na sociálnej sieti uverejnil Trnavčan Rastislav fotografiu budovy, bývalej ZŠ Hollého 8, blízko Trnavskej univerzity, ku ktorej sa mu spájajú spomienky z dávnych čias.

„Kto si pamätá, keď tu bola školská kuchyňa a kuchárky fajčili na tých schodoch?“ napísal v príspevku, ktorý rozprúdil vlnu diskusie.

Trnavčania si vďaka fotografii zaspomínali na dávne časy. „Ja som tam chodila 9 rokov do školy a samozrejme aj do družiny a na obedy. Najviac sme sa tešili na tvarohový krém. A že pani kuchárky fajčili vonku, to sa vôbec nezmenilo,“ zaspomínala si Helena. „Chodila som tam iba ako prváčka r. 1981, než nám dostavali školu na Družbe. Učila ma úžasná p. učiteľka Benedikovičová. Krásny jeden rok na Hollého, budova mala svojho ducha, školský dvor bol super a v jedálni varili mňam. Mám krásne spomienky,“ napísala Adriana.

Súvisiaca téma Fotka z výrobne Figaro prebudila u Trnavčanov spomienky. Voňali sme po celom buse, keď sme šli domov, smeje sa Gabika

Na učiteľky či jedáleň v škole si zaspomínali mnohí. „Chodila som tam od prvého do štvrtého ročníka. Pani Pätoprstá nás mala v prvej triede a potom pani Tóthová. Jedáleň bola bez chyby. Varili úžasne. Neviem prečo, ale najviac mi utkveli v pamäti desiate v družine; nádherne mäkký chlieb, vždy čerstvý s rôznymi pomazánkami a jablká. Krásne spomienky,“ uviedla Maja. 

„Ja som tam chodila prvé dva roky do školy a z tej kuchyne išla neuveriteľná vôňa obedov!!! Neskôr som okolo nej chodila do práce každý deň. Super tam varili,“ spomína Renáta. „Pekná spomienka na školu, pred jedálňou bola telocvičňa a pred ňou dielne, v zime aj klzisko bolo a na okolo kasárne,“ píše Dušan. „Aj ja som tam chodila na základnú školu. Moja mama p. Trnkusová tam učila. Jedáleň dobre varila, tie parené buchty boli super,“ komentovala Marta.

Súvisiaca téma Trnavčania, spoznávate tento chodník v Trnave? Mnohí ho poznajú ako Šivavý hájiček, Slepačka, deti mu dali názov Agátka

O svoju spomienku z detských čias sa podelil aj Slavomír: „Sem som chodil od 1972 roka. Do Trnavy sme sa prisťahovali keď som mal desať rokov. Ako malí grázli sme napúšťali vodu do igelitových sáčkov a hádzali sme do kuchynských komínov. Vtedy bolo z toho zle, zostali sme po škole a osobne riaditeľ Krištofík prišiel potrestať vinníkov s dreveným ukazovátkom. Museli sme sa predkloniť cez lavicu a začal nakladať po zadkoch. Moc to nebolelo, horšie to bolo doma.“