FOTO: Trstínska kalvária sa stala národnou kultúrnou pamiatkou, jej história siaha stovky rokov do minulosti

Trstínska kalvária sa stala súčasťou pamiatkového fondu, informoval o tom Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Je jednou z mála medzivojnových kalvárií na Slovensku, vybudovali ju na zalesnenom návrší severovýchodne od obce Trstín na úpätí Malých Karpát na mieste nazývanom Hájiček, ktorého história sa spája so stredovekým kostolom z konca 12. a začiatku 13. storočia. 

Koncom 18. storočia sa po prvýkrát objavili zmienky o zázrakoch sošky Bolestnej Panny Márie umiestnenej v tomto kostole, ktorý sa čoskoro stal mariánskym pútnickým miestom.

Súvisiaca téma Trnavčania by mohli mať Košice a Viedeň na dosah ruky, ZSSK chce nakúpiť nové elektrické vlaky

Vybudovanie novej kalvárie v prvej polovici 20. storočia v blízkosti starého pútnického miesta potvrdil a posilnil jeho pretrvávajúci význam. V čase vysvätenia kalvárie v roku 1923 sa do kostola na Hájičku vrátil aj originál zázračnej sochy, nachádzajúcej sa od konca 18. storočia v Trnave.

Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola Trstínska kalvária zapísaná pod číslom 13033/1-26 ako súbor 26 pamiatkových objektov: kalvársky vrch, šesťfigurálna skupina Ukrižovania, vstupná brána, súsošie Rozlúčka Krista s Máriou, socha Krista modliaceho sa na Olivovej hore, socha Anjela, 14 zastavení krížovej cesty a sadovnícka úprava.

Kalvária sa tiahne od vstupnej brány a lemuje chodník vedúci na vrchol návršia ku kostolu. Za bránou sa nachádza súsošie Rozlúčka Krista s Máriou a oproti nej Kristus modliaci sa na Olivovej hore. Nasleduje štrnásť zastavení krížovej cesty v podobe stél s reliéfmi jednotlivých výjavov, ktoré sú usporiadané do kruhu okolo šesťfigurálnej skupiny Ukrižovania umiestnenej na najvyššom bode Hájička

Tvoria ju tri kríže s korpusmi takmer životnej veľkosti, pričom pod prostredným sú umiestnené sochy Márie, sv. Jána a Márie Magdalény objímajúcej kríž s ukrižovaným Kristom. Kalvária je obkolesená zeleňou, ktorá dotvára atmosféru miesta.

Autormi kalvárie sú kameňosochár Miroslav Harašta z Přerova a architekt Josef Marek pochádzajúci z Moravy, ktorý v tom čase žil v Trnave. Zhotovená je z hořického pieskovca, z kameňa charakteristického pre medzivojnové sochárstvo v tejto lokalite. Scény rozlúčky Krista s Máriou a Olivová hora vychádzajú zo staršej kalvárskej tradície a pre obdobie svojho vzniku sú netypicky poňaté ako sochy. 

Pieskovcové reliéfy umiestnené v nikách jednotlivých zastavení sú prebraté z cyklu Krížovej cesty od maliara Gebharda Fugela v Mníchove. V sochárskom štýle Olivovej hory, Rozlúčky Krista s Máriou a skupiny Ukrižovania badať jemné náznaky secesie s o niečo výraznejším zásahom moderny. Na kalvárii v minulosti pravdepodobne prebehlo viacero úprav a údržieb, posledná väčšia sa datuje do roku 2004.