Hlohovčania sa sťažujú na vysokú trávu ako v pralese. Sezóna sťažností na nekosenú zeleň je v plnom prúde

S príchodom mája sa v Hlohovci neozýva len štebot vtákov, ale aj čoraz hlasnejšie komentáre nespokojných obyvateľov. Sociálne siete zaplavili príspevky, ktoré majú spoločného menovateľa – zarastené verejné priestranstvá.

Tráva, kam sa pozrieš

„Mesto nemá na kosačky? Na Nitrianskej ulici je to jak v pralese,“ napísala pohoršená Simona. A nie je jediná. Na situáciu reagujú desiatky ďalších občanov, ktorí sa cítia prehliadaní.

Andrea si zaspomínala na časy, keď bolo bežné vídať brigádnikov a deti s hrabľami: „Kosačiek možno máte dosť, no asi málo ľudí, alebo sa šetrí… Ja si pamätám, keď som bola decko, že sa kosilo oveľa častejšie. Kosačky hučali z každého sídliska. Dnes pokosia jedno sídlisko, a kým sa dostanú na koniec, tam, kde začali, je opäť prales.“

A podobné hlasy pribúdajú: „Podzámska celá zarastená, Závalie je tiež prales, Fraštacká detto. Aj v Šulekove je to podobné, no hrôza,“ pridávajú sa ďalší.

Nie všetci však kritizujú. Objavujú sa aj výzvy k zodpovednosti jednotlivcov. „Ľudia, veď sa postarajte o niečo aj sami,“ reaguje Soňa. „Aj iní sa v mestách starajú o svoje okolie, a nevyplakávajú na Facebooku,“ dodáva.

Jarka uvádza konkrétny príklad: „Na Posádke si chlapi kosia ihrisko aj okolie sami. Ostatné si každý upratuje pred domom. Cintorín bez komentára.“

Podľa mesta sa na tom pracuje, treba vydržať

Na vlnu kritiky zareagovala aj Stanislava Brestovanská: „Máme kosačky, ale nedá sa pokosiť celý Hlohovec naraz. Ak tu žijete, viete, že je to každoročný problém a ide len o to vydržať a byť trošku trpezlivejší.“

No práve s tým majú mnohí obyvatelia problém. „Škoda, že centrum mesta je vždy ukážkovo upravené a na ostatný Hlohovec sa akosi nedostane,“ píše Ivana. „Je to sezónna práca, nevidím dôvod, prečo by ste nemohli navýšiť kapacitu. Každý rok to isté – polka mesta, tráva po pupok. Ani psa nemám kde vyvenčiť.“

Kosenie verejných plôch sa každoročne stáva horúcou témou. Či už ide o nedostatok ľudí, zlé plánovanie, alebo priorizovanie centra – jedno je isté: obyvatelia periférnych častí sa cítia opomínaní. A kým sa situácia nezlepší, budú musieť hľadať svoje cesty cez zeleň vysokú až po kolená.