V Pustých Úľanoch došlo k obťažovaniu dieťaťa. Predátor sa vydával za spolužiaka, odhalila to mama pri kontrole telefónu

V Pustých Úľanoch došlo k sexuálnemu obťažovaniu dieťaťa. Došlo k nemu počas víkendu a mimo školy. Sexuálny predátor kontaktoval obeť prostredníctvom platformy Snapchat, ktorá je medzi pedofilmi mimoriadne obľúbená, rovnako ako WhatsApp, Instagram alebo rôzne herné portály a aplikácie. O vyjadrenie k situácii naša redakcia priamo oslovila školu a školskú psychologičku, kde dieťa chodí.

Predátor sa predstavil obeti ako spolužiak, s ktorým si spočiatku písali o bežných veciach. Zisťoval si kde a s kým sa nachádza a následne začal od obete pýtať obnažené fotografie zachytávajúce sexuálny obsah. „Nie všetky prípady majú podobný charakter a býva zvykom, že predátor si u s obeťou buduje vzťah celé týždne či mesiace,“ uviedla psychologička.

Skutok odhalila matka obete pri pravidelnej kontrole mobilného telefónu svojho dieťaťa. Ak by matka telefón pravidelne nekontrolovala, je veľmi pravdepodobné, že by sa o tejto udalosti vôbec nedozvedeli. V tomto prípade bola obeť nabádaná k tomu, aby zaslala intímne fotografie, čo aj pod tlakom zo strany predátora urobila.

„Manažment pri situáciách, ktoré sa odohrajú mimo prostredia školy majú v rukách výhradne rodičia. My ako škola sme samozrejme na situáciu reagovali prevenčnými a intervenčnými aktivitami zameranými na túto tému a mimoriadnym rodičovským združením uskutočnením na celom prvom stupni,“ uviedla psychologička.

Po nahlásení prípadu sexuálneho obťažovania dieťaťa v online priestore škola okamžite zvolala mimoriadne rodičovské združenie pre rodičov žiakov prvého stupňa. Na stretnutí vedenie školy a školská psychologička vysvetlili rodičom, aké riziká hrozia ich deťom na internete a ako ich môžu ochrániť.

Rodičia sa na ňom dozvedeli, ktoré platformy sú pre deti nebezpečné, ako predátori nadväzujú kontakt s obeťami a aké následky môže mať takéto správanie na psychiku dieťaťa. Zdôraznili tiež, že deti sa často boja priznať, čo sa im stalo, a preto je dôležité vytvárať bezpečné prostredie na otvorený rozhovor.

„Zároveň sme ako škola okamžite začali realizovať intervenčné a preventívne prednášky a aktivity priamo na túto tému, a to už na prvom stupni, aby deti získali základné povedomie o rizikách v online svete, naučili sa rozpoznať nevhodné správanie a vedeli, že sa s každým problémom môžu obrátiť na dôveryhodného dospelého,“ dodala psychologička.

K situácii sme oslovili aj políciu.

Čo v takomto prípade robiť?

Psychologičky Lujzy Činčurovej sme sa v tejto súvislosti spýtali aj niekoľko otázok.

Aké psychologické dopady môže mať takýto incident na dieťa a jeho správanie?

Sexuálne obťažovanie či už v online alebo offline priestore môže mať na dieťa vážne psychologické dôsledky. Často sa prejavuje úzkosťou, strachom, pocitmi hanby či viny, depresívnymi náladami, narušeným sebavedomím, poruchami spánku, izoláciou a zhoršením vzťahov s okolím. Môže dôjsť aj k poklesu školského výkonu, odmietaniu školy a v závažných prípadoch k sebapoškodzovaniu či myšlienkam na samovraždu.

Takýto zážitok tiež negatívne ovplyvňuje vývoj sexuality dieťaťa – spôsobuje zmätok v oblasti intimity, skreslené predstavy o vzťahoch, strach zo sexuálnych tém, alebo naopak predčasnú sexualizáciu. Dieťa môže mať problém nadväzovať zdravé vzťahy a dôverovať druhým. Preto je kľúčová včasná pomoc, otvorená komunikácia a podpora zo strany dospelých aj odborníkov.

Ako možno pomôcť dieťaťu, aby sa cítilo bezpečne v online priestore po takomto zážitku?

Po zážitku online obťažovania je pre dieťa nesmierne dôležité cítiť, že mu veríme, stojíme pri ňom a nie je na to samo. Potrebuje vedieť, že sa môže zdôveriť bez strachu z trestu či výčitiek – že ho rodič nepríde napomenúť, ale pochopiť a ochrániť. Práve pokojná a láskavá reakcia dospelého vytvára bezpečné prostredie, v ktorom sa dieťa môže otvoriť a začať liečiť.

Pomôcť mu môžeme aj tým, že sa s ním otvorene rozprávame, spolu posilníme jeho súkromie a bezpečnosť v online priestore, a podľa potreby zapojíme odborníka. Nejde o to zakazovať technológie, ale učiť dieťa, ako ich používať bezpečne, s vedomím, že sa na nás môže kedykoľvek obrátiť. V takejto ťažkej chvíli je najväčšou oporou láska, pokoj a blízkosť rodiča.

Čo môžu školy a rodičia robiť preventívne, aby minimalizovali riziko online obťažovania?

Rodič je ten, kto dieťaťu dáva telefón či iné zariadenie do rúk, a preto je jeho zodpovednosťou ho dôsledne pripraviť na všetky nástrahy online sveta. Už od začiatku by mal rodič dieťaťu primeraným a pokojným jazykom vysvetliť, ako sa bezpečne pohybovať na internete, ako rozpoznať nebezpečenstvo a kam sa obrátiť, ak ma niekto cudzí alebo podozrivý kontaktuje.

Budovanie dôvery a otvorenej komunikácie medzi rodičom a dieťaťom je kľúčové, aby sa dieťa nebálo zdieľať svoje zážitky a otázky. Školy síce môžu organizovať workshopy, prednášky, besedy či rozhovory na tému online bezpečnosti, no kľúčová je kontrola zariadení, ktorá je výlučne v kompetencii rodičov. Iba tak môžu mať istotu, že ich dieťa je v online priestore chránené a v bezpečí.