Rozkvitnuté parky, čisté ulice a opravené fasády domov sú víziou, ktorú sa usilujú naplniť organizátori výstavy Moja vlasť cestami premeny. Táto výstava už niekoľko rokov predstavuje príklady premien zanedbaných miest na upravené a funkčné priestory.
Na podujatí sú prostredníctvom fotografií a príbehov zachytené stavby a verejné priestranstvá pred rekonštrukciou a po nej. Výstava každoročne prezentuje rôznorodé projekty, vrátane opráv cirkevných objektov, obecných úradov, škôl, autobusových zastávok, multikultúrnych centier či námestí a parkov.
Na mnohých rekonštrukciách sa podieľajú miestni obyvatelia, čím prispievajú k zveľadeniu svojho okolia a budovaniu silnej komunity. Výstava zároveň inšpiruje ďalšie mestá a obce, aby sa pridali k tejto iniciatíve.
Výstava Moja vlasť cestami premeny kladie dôraz na putovanie po rôznych miestach Českej republiky. Slávnostné otvorenie každého nového ročníka sa koná tradične na konci jari v Prahe. Celodenná vernisáž ponúka návštevníkom bohatý program, vrátane stánkov s remeselnými výrobkami, regionálnymi špecialitami či hudobných koncertov.
Každý rok sa vyhodnocujú najpôsobivejšie premeny. Verejnosť má možnosť hlasovať online počas celého roka, zatiaľ čo odborná porota, vedená renomovaným architektom Josefom Pleskotom, vyberá projekty, ktoré stoja za inšpiráciu.
Do Proměn 2025 sa prihlásilo aj viacero pamiatok zo Slovenska, medzi ktorými sa nachádza aj niekoľko z Trnavského kraja. Za jednotlivé premeny môžete hlasovať TU. Hlasovať môžete do 30. 4. 2026.
Voderadské panstvo patrilo od polovice 17. storočia šľachtickému rodu Zichy. Kaštieľ slúžil ako letné sídlo na oddych a poľovačky. Po druhej svetovej vojne bol znárodnený a takmer 50 rokov v ňom sídlila stredná poľnohospodárska škola. Po jej zatvorení v roku 2007 začala budova chátrať.
Zmena nastala, keď pán Bohdal narazil na inzerát o verejnej súťaži na predaj kaštieľa. Po obhliadke v ňom videl príležitosť na realizáciu svojho investičného zámeru. Dnes je z kaštieľa rodinný hotel Chateau Goya Vitality****, otvorený po celý rok.
Zreštaurované historické sály hostia spoločenské, kultúrne a vzdelávacie podujatia. Reštaurácia v klenbových priestoroch ponúka gurmánske špeciality a rozľahlý anglický park láka na regeneráciu a oddych pre rodiny, firmy aj zahraničných hostí.
V parku sú obnovené pôvodné atrakcie, ako grotta, jazierko s vodopádom, čínsky altánok a obelisk. Podobné prvky možno nájsť len v parku v Lednici, keďže ich navrhol ten istý architekt.
Citlivá rekonštrukcia kaštieľa bola ocenená cenou Fénix 2024. Porota vyzdvihla precíznosť prác, rozsah obnovy a šetrné využitie materiálov. Kaplnka, ktorá počas pôsobenia školy slúžila ako telocvičňa, je opäť miestom duchovného pokoja s gotickou vitrážou.
Hospodárska budova Holíčskeho zámku II. – Koniareň
Budova známa ako Koniareň vznikla v 40. rokoch 18. storočia počas tereziánskej prestavby zámockého areálu v Holíči. Tento jednopodlažný dvojkrídlový objekt mal špecifickú funkciu. Vo východnej časti boli stajne pre kone, zatiaľ čo západná časť slúžila na bývanie, o čom svedčia barokové nástenné maľby s čínskymi motívmi.
V 80. rokoch 20. storočia prešli priestory zásahmi, no až od roku 2010 sa Mesto Holíč začalo zaoberať ich komplexnou obnovou. Rekonštrukcia bola nevyhnutná kvôli zlému stavu budovy, ktorá tvorí vstupnú časť do areálu Holíčskeho zámku.
Od roku 2018 prebiehala postupná obnova s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a programu INTERREG V-A SK-CZ. Práce boli dokončené v roku 2023. Dnes Koniareň ponúka stálu digitálnu a virtuálnu expozíciu Po stopách Veľkomoravských Slovanov, praktickú keramickú dielňu, ako aj priestor na výstavy a 3D virtuálne prehliadky remesiel, vinárstva a poľnohospodárstva.
V minulosti slúžila Koniareň na ustajnenie cisárskych záprahových koní pre panovníka Františka Štefana Lotrinského, manžela Márie Terézie. V budove boli okrem stajní aj sklady, kuchyne, prípravovne a veľké sály s bohatou výzdobou. Dodnes sa zachovali fragmenty orientálnych malieb s exotickými motívmi, ktorých autor zostáva neznámy.
Zámok Hlohovec – západná fasáda východného krídla nádvoria
Zámok v Hlohovci stojí na návrší nad mestom a je obklopený veľkým chráneným parkom, ktorý spolu s ostatnými budovami tvorí národnú kultúrnu pamiatku. Štvorkrídlová stavba má nepravidelný štvorcový pôdorys a hlavný vstup cez severné krídlo vedie príjazdovou cestou lemovanou alejou. Pôvodne stredoveký hrad sa postupne prestaval na reprezentatívne šľachtické sídlo.
V minulosti bolo zrekonštruované prvé a tretie podlažie zámku, jeho vonkajšia fasáda a tri steny na nádvorí. V roku 2024 sa začala obnova štvrtej steny, konkrétne západnej fasády východného krídla. Pred obnovou boli na fasáde viditeľné renesančné omietky, ktoré však z veľkej časti zakrývali neskoršie vrstvy. Obnova zahŕňala očistenie fasády, spevnenie muriva, obnovu historických omietok, stĺpov arkád, ríms a ďalších prvkov. Nakoniec sa vykonala výmaľba stĺpov, ktorá im vrátila iluzívny vzhľad mramoru.
Zámok prešiel rôznymi využitiami. Po odchode posledných šľachticov slúžil počas vojny ako nemocnica, neskôr, od roku 1951 do 1996, v ňom sídlilo Reedukačné centrum Hlohovec. Po rokoch chátrania začali v roku 2013 dobrovoľníci združení Zámok Hlohovec o.z. s upratovaním a záchranou priestorov. Od roku 2017 sa o ďalšiu obnovu stará Mesto Hlohovec.
Dnes je zámok dôležitou dominantou mesta a jeho postupná rekonštrukcia prispieva k zachovaniu kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
Obnova objektu školskej budovy M. Benku v Hlohovci
Mesto Hlohovec pokračuje v zlepšovaní podmienok pre vzdelávanie a starostlivosť o deti vo svojich školách. V rámci projektu bola zrekonštruovaná nevyužívaná školská budova na ulici M. Benku, aby slúžila ako moderné vzdelávacie zariadenie pre miestnych obyvateľov.
Od 8. januára 2025 v budove začala prevádzka materskej školy, ktorá patrí pod ZŠ s MŠ Arpáda Felcána ako elokované pracovisko na adrese M. Benku 4. Otvorenie dvoch tried vyriešilo problém nedostatku kapacít v tejto časti mesta.
Materská škola na druhom podlaží ponúka štyri triedy a spálne pre 100 detí, jedáleň, cvičebňu, zborovňu a kancelárie. Základná škola na prvom podlaží má štyri triedy pre 126 žiakov, školský klub, jazykové miestnosti, kuchyňu, jedáleň, šatne, priestory pre zamestnancov a školníka.
Súčasťou obnovy je aj nový exteriér s parkoviskom, chodníkmi, detským ihriskom a plánovaným dopravným ihriskom. Plná prevádzka školy a škôlky sa spustí 1. septembra 2025.
Pamiatková obnova starého vodojemu na vyhliadkovú vežu v Bernolákove
Starý vodojem Várdomb v Bernolákove je technickou národnou pamiatkou postavenou začiatkom 20. storočia, pravdepodobne v roku 1912, na mieste stredovekého hradu Čeklíz, ktorý zanikol koncom 15. storočia. Vodojem v historizujúcom štýle bol inšpirovaný vodojemom v Komárne, navrhnutým inžinierom Elmérom Zárkom, a svojím vzhľadom pripomína stredovekú hradnú vežu.
Pred ním na tomto mieste stál barokový vodojem zo 17. storočia, ktorý zásoboval neďaleký kaštieľ. V priebehu storočí tu teda technické stavby striedali zaniknutú obrannú vežu. V druhej polovici 20. storočia vodojem prestal slúžiť svojmu účelu a začal chátrať. Poškodenie bolo natoľko vážne, že výzdobu bolo nutné obnoviť podľa historických fotografií z roku 1934.
Rekonštrukcia vrátila objektu jeho historizujúci vzhľad s typickou omietkovou bosážou, soklom, rímsami, cimburím a vežičkou. Zároveň bola vodárenská veža upravená na vyhliadkovú vežu a menšie expozičné priestory.
V interiéri sa zachovala pôvodná oceľová nádrž, doplnená oceľovým točitým schodiskom, ktoré vedie k výstupu na strechu. Vo vnútri nádrže je malá výstava o histórii hradu Čeklíz a vodojemu. Zo strechy veže si návštevníci môžu užiť panoramatický výhľad na Bernolákovo a Bratislavu.
Čachtický hrad – Rekonštrukcia obytnej veže a časti Východného paláca
Na pochôdznej terase obytnej veže bol pôvodne betónový povrch s tenkou vrstvou betónu. Pod tým sa nachádzal drevený strop, ktorý bol kvôli zatekaniu pokrytý plesňou. Na vedľajšej terase bola tenká vrstva hliny, cez ktorú zatekalo do miestnosti pod oblúkovitým stropom.
V obytnej veži sa preto navrhol nový drevený strop z hranolov, na ktorom je doskový záklop. Na záklop boli pridané hydroizolačné a spádové vrstvy. Na tieto vrstvy bol umiestnený hliníkový rošt, ktorý stojí na rektifikačných terčoch. Na rošt sú priskrutkované terasové dosky z červeného smreku. Vrstvy terasy sú naklonené do žľabu, ktorý odvádza vodu cez dva chrliče.
Priestor hlinenej terasy Východného paláca bol zasypaný kamenivom a postupne hutnený po vrstvách hrubých 20 cm. Celý povrch bol vyspádovaný do žľabu. Následne sa vytvorila 6 cm hrubá betónová mazanina s karisieťou, tiež vyspádovaná do žľabu.
Rovnako ako v obytnej veži, bola na tento povrch položená hydroizolácia a hliníkový rošt. Na rošt sa priskrutkovali dosky z červeného smreku, medzi ktorými sú centimetrové medzery. Tieto medzery umožňujú odtok vody, ktorá cez vyspádované vrstvy preteká do žľabu a následne do odtokovej rúry.
Kaplnka sv. Rodiny v Kotešovej
V rokoch 2011–2015 postavila rodina Gustáva Beláčka pri neskorogotickom kaštieli v Kotešovej kaplnku sv. Rodiny. Na jej stavbu využili čiastočne staré kamenné základy z 18. storočia, ktoré kedysi patrili k hospodárskym budovám kaštieľa. Kaplnka je posvätená a pravidelne sa v nej konajú bohoslužby.
Stavba je eklektická, zariadená historickými dielami a inventárom z rôznych období, pochádzajúcimi zo strednej Európy. Kaplnka tiež slúži ako priestor na výstavy obrazov, fotografií a gobelínov. Pravidelne sa tu organizujú koncerty vážnej hudby s medzinárodne uznávanými umelcami. Na chóre sa nachádza historický organ značky Rieger Budapešť z roku 1895.
Rekonštrukcia a modernizácia Hotela Tatra Trenčín
Hotel Elizabeth, pôvodne nazývaný „Erszebet Szalo“, postavil barón Armin Popper. Svoju prevádzku začal 1. januára 1902 a rýchlo sa stal významnou súčasťou spoločenského a kultúrneho života Trenčína. V roku 1921 ho premenovali na Hotel Tatra, ktorý bol známy luxusom a službami na úrovni viedenských hotelov.
V roku 2001 hotel oslávil svoje 100. výročie. Medzi rokmi 2010 a 2012 prešiel rozsiahlymi úpravami, ktoré ho premenili na moderný obchodný a wellness hotel, pričom si zachoval čaro secesnej architektúry a historickú atmosféru. Po rekonštrukcii v roku 2012 získal späť svoje pôvodné meno, Hotel Elizabeth, ako symbol svojej historickej dôležitosti pre mesto.
Hotel stojí v centre Trenčína, priamo pod hradom, a ponúka unikátne výhľady na rímsky nápis starý 2000 rokov, ktorý je viditeľný z letnej terasy. Počas obnovy vzniklo nové moderné lobby s presklenou strechou, wellness centrum s bazénom a štyrmi druhmi sáun, konferenčné priestory a ďalšie moderné prvky.
Zaujímavosťou je, že v roku 1907 pribudlo v hoteli kasíno, ktoré údajne bolo prvým v Uhorsku. Paradoxne, v tom istom roku ho majiteľ prehral v kartách.
Klasicistický kaštieľ vo Vítkovciach pri Topoľčanoch
Po rekonštrukcii sa kaštieľ stal typickou klasicistickou stavbou so všetkými charakteristickými prvkami tohto štýlu. Interiér je rôzny podľa poschodia. Na prízemí sa pod vrstvami maľby našli pôvodné nástenné a stropné maľby známe ako pompejské. Tieto maľby, typické pre klasicizmus polovice 19. storočia, sú na Slovensku unikátne. Podobné sa nachádzajú len v Nemecku, v Aschaffenburgu a Ludvigshöhe.
Stredné poschodie má interiér zodpovedajúci polovici 19. storočia. Nájdete tu štukové zdobenie, zrkadlá, iónske stĺpy, mramorovú podlahu, typické okná a jednoduché geometrické tvary na dverách, knižnici aj zábradlí balkóna.
Kaštieľ sa nachádza vo Vítkovciach pri Topoľčanoch, v oblasti s históriou osídlenia od 9. storočia. V lokalite sú archeologické nálezy z Bojnej a zachovaný románsky kostol z roku 1112, ktorý je stále funkčný. Vítkovce boli sídlom viacerých šľachtických rodín. Investor kaštieľa Ignác Szulyovszky patril k rodu Simiensis a poslednými vlastníkmi pred druhou svetovou vojnou bola rodina Stummerovcov.
Kaštieľ je jedinečný svojím zachovalým čistým klasicistickým štýlom v architektúre aj interiéri, pričom výnimočné sú pompejské nástenné maľby.
Kostol sv. Žofie v Zborove vznikol okolo roku 1630 ako súčasť Rákociovskej kúrie. Stavbu údajne iniciovala Žofia Rákociová, rodená Báthoryová. Rákociovci, významný uhorský šľachtický rod, vlastnili Makovické panstvo, ktoré sprvu riadili zo Zborovského hradu. Postupom času si však aj oni zriadili pohodlné sídlo pod hradom a kaplnka sv. Žofie slúžila ako dvorská kaplnka pre duchovné a reprezentačné účely.
Kaštieľ a kaplnka neskôr patrili rodom Aspremont a Erdödy, kým ich v roku 1905 odkúpil uhorský štát. Po opustení kostola bol jeho inventár postupne rozkradnutý a v 50. rokoch 20. storočia sa využíval ako sklad poľnohospodárskych surovín. Uvažovalo sa dokonca o jeho zbúraní.
Kostol prežil mnohé katastrofy. V roku 1914 ho poškodil veľký požiar, ktorý vypukol v liehovare a rozšíril sa po obci. Strecha kostola bola zničená a následné vojnové boje počas prvej svetovej vojny zničili takmer celú obec. Obe veže kostola boli rozstrieľané a v roku 1918 sa zrútila hlavná klenba kvôli premočeniu. Kostol ostal bez strechy aj stropu. Miestny farár Ján Beliš vtedy smutne poznamenal, že kostol pripomína miesto zemetrasenia.
Čiastočné opravy sa začali v roku 1934, keď štát obnovil obvodové múry a postavil novú šindľovú strechu. Kaštieľ však chátral a bol nakoniec úplne zbúraný v 50. rokoch. Kostol ďalej chátral, no vďaka iniciatíve zborovskej farnosti a obce sa ho podarilo zachrániť.
Od 90. rokov sa postupne opravovali klenby, fasáda veží a hlavná loď. V rokoch 2020–2022 sa vďaka programu INTERREG SK-PL dokončila komplexná obnova interiéru vrátane reštaurátorských prác. Dnes kostol slúži ako chrám a centrum kultúry pre obec.
