Pri Trnave objavili kostrové pozostatky, pochádzajú z dávnej minulosti, roky boli ukryté v pivnici rodinného domu

Krajský pamiatkový úrad Trnava nedávno zaznamenal nález, ktorý siaha do histórie. Pravdepodobne v roku 1998 boli vo výkope pre pivnicu v hĺbke dvoch metrov nájdené kostrové ostatky zvierat v obci Košolná. Informoval o tom Pamiatkový úrad SR na svojom webe. 

Nález stavebníci uschovali v krabici v pivnici, ktorú po rokoch našla matka nálezcu. Keď sa o náleze dozvedel spolupracovník Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava, zabezpečil jeho odovzdanie. KPÚ následne zaslal nález na archeozoologickú expertízu špecialistke do Archeologického ústavu SAV.

Súvisiaca téma Zraneného turistu v lese zachránili policajti z Trstína vďaka hodinkám. So zraneniami skončil v nemocnici

Expertízou bolo zistené, že súbor kostí obsahuje ostatky dvoch zvierat. Jedným je jeleň vo veku sedem a viac rokov. Našla sa z neho časť pravej čelovej a pravej temennej kosti s výbežkom čelovej kosti, na ktorej je nasadený čiastočne zachovaný pravý paroh.

Druhým zvieraťom je pratur, dospelý jedinec neurčeného pohlavia, z ktorého sa našla len ľavá pätová kosť. Na ostatkoch sa nezistili žiadne ľudské zásahy ako napríklad stopy po zásahu zbraniach, sekaní, rezaní či vŕtaní.

„Parametre a hmotnosť zachovanej časti parohu jeleňa svedčia o kapitálnom kuse. V dnešnej poľovníckej terminológii išlo zrejme minimálne o osmoráka či desatoráka. Vzhľadom na ročný cyklus tvorby a rastu parožia u čeľade jeleňovitých, ale tiež tvar objaveného exempláru parožia, možno konštatovať, že ich nositeľ uhynul v jesenných až zimných mesiacoch roka,“ priblížili pamiatkári. 

Pratury vyhynuli už dávno

Oba druhy sú podľa nich typickými predstaviteľmi štvrtohornej fauny. V minulosti boli rozšírené na veľkej časti Eurázie. Posledný pratur v Európe zahynul v roku 1627 v Poľsku. Na území Slovenska vyhynuli ešte skôr, príčinou bol ich lov.

Pratury nám pripomínajú aj názvy obcí, napríklad Stará Turá či regiónu Turiec. Tury divé boli mohutné bylinožravé zvieratá. Samce boli čierne s bledým pásom na chrbtici a samice červenohnedé. Pratury sú zachytené už na maľbách v západoeurópskych jaskyniach v mladšom paleolite. Najstaršie maľby majú vyše 30-tisíc rokov.

Na Slovensku sú najstaršie archeozoologické doklady praturov v neolite. „Počas neolitickej revolúcie bol tur divý domestikovaný na Blízkom východe, kde sa z neho vyvinul tur domáci. Ten prišiel na naše územie spolu s prvými poľnohospodármi, ktorí ho najprv chovali ako zdroj obživy, neskôr aj pre prácu na poliach,“ uviedol Pamiatkový úrad SR.

Nález starý tisíce rokov?

Keďže ostatky oboch lovných druhov zvierat sa našli na jednom malom mieste, podľa pamiatkárov takmer určite spolu súvisia. Je vraj málo pravdepodobné, že by zvieratá uhynuli vedľa seba prirodzeným spôsobom.

Napriek absencii ľudských zásahov do ostatkov sa domnievajú, že mohli byť ulovené a po ich skonzumovaní vyhodené na miesto nálezu.

„Vzhľadom na dobu vyhynutia praturov na našom území sa tak mohlo stať jedine pred novovekom a vzhľadom na hĺbku nálezu, je možné, že aj pred tisíckami rokov. Presnejšie zistenie doby úhynu zvierat by mohla určiť rádiokarbónová metóda datovania,“ dodali pamiatkári.