Meningitída ho takmer pripravila o život. Eva zo Serede prosí o pomoc pre manžela, z horúčky sa stal boj o život

Život ľudí sa môže zo dňa na deň zmeniť na boj o život. Presne takú skúsenosť prežila Eva zo Serede, keď sa jej manžel náhle ocitol v kritickom stave po diagnostikovaní bakteriálnej pneumokokovej meningitídy.

„Spolu s manželom sme pracovali, starali sa o deti a žili normálny život plný lásky. Tento deň však skončil úplne inak,“ opisuje Eva.

Všetko sa začalo, keď manžel prišiel z práce s príznakmi zvracania, zimnice a horúčky. Eva doma namerala vysoký tlak, a preto zavolala rýchlu zdravotnú pomoc. Na prvýkrát však neprišli a len jej kázali dať mu niečo od bolesti hlavy a dostal tabletku pod jazyk. Po chvíli sa jeho stav zhoršil natoľko, že Eva musela volať záchranku opäť. Manžela previezli na urgent, no ani po 4 hodinách nevedela, čo sa deje. Nakoniec ju k manželovi pustili po siedmych hodinách čakania.

Keď som za ním prišla a oslovila som ho nereagoval, len pootočil hlavu a znova spal. Vtedy som už vedela, že niečo nie je úplne ok.

V noci ho previezli na neurológiu, kde už nereagoval vôbec. Ráno jej volali, že manžela prevážajú na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS) v Trnave, pretože mu diagnostikovali vysoko infekčnú bakteriálnu pneumokokovú meningitídu, ktorá má rýchly a často smrteľný priebeh. Krátko na to bol prevezený na ARO lebo strácal vedomie, nevedel dýchať a bol v kritickom stave. Jeho život visel na vlásku.

Povedali mi, že v najbližších 24 hodinách nemusí prežiť. Zrútil sa mi celý svet.

Našťastie, muž prežil. Počas nasledujúcich dní však jeho stav naznačoval vegetatívny stav s trvalým poškodením mozgu. „Našťastie sa to nepotvrdilo úplne. Po mesiaci na ARO ho preložili na JIS, kde začal otvárať oči a hýbať rukami a nohami,“ hovorí Eva.

Prvé pokroky nastali postupne. Zopakoval Evine meno a reagoval na fotografie detí. Lekári jej dali nádej, že rehabilitácia môže zlepšiť jeho stav a umožniť mu znovu chodiť a komunikovať, aj keď nie úplne ako predtým.

Problémom však zostávajú financie. Poisťovňa hradí len obmedzený počet rehabilitácií a pobyt v špecializovanom zariadení môže stáť stovky eur. Eva preto verejne žiada o pomoc: „Nechcem aby skončil tak, že ostane ležiaci do konca života bez možnosti sa posunúť vpred. Nikdy som si nemyslela, že takto budem žobrať o peniaze ale žiaľ, iné východisko s tejto ťažkej situácii nemám. Ak by ste niekto chceli prispieť čo i len malou sumou, budem vám veľmi vďačná a môj manžel a deti tak isto,“ prosí Eva a v príspevku uvádza číslo bankového účtu, na ktorý môžu ľudia posielať peniaze.