• 26. august 2025 o 11:10

Absolventka univerzity v Trnave Zuzka pomáha, kde treba. Opravuje zničené domy a spieva karaoke s deťmi

Foto: Absolventka univerzity v Trnave Zuzka pomáha, kde treba. Opravuje zničené domy a spieva karaoke s deťmi
Foto: fmk.ucm.sk

Zuzana Kuľhová v roku 2018 ukončila štúdium masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, no vtedy ešte netušila, kam ju život zavedie. Po štyroch rokoch v PR oddelení neziskovej organizácie DePaul Slovensko, kde sa venovala téme bezdomovectva, ju čakalo ďalšie nečakané poslanie – pomoc v krajine zasiahnutej vojnou.

V deň, keď ruské vojská napadli Ukrajinu, Zuzana vedela, že nemôže zostať len v bezpečí Bratislavy. Najskôr koordinovala zbierky hygienických potrieb, potravín a liekov, no časom cítila potrebu byť bližšie k ľuďom, ktorým pomoc smerovala.

V lete 2022 sa pripojila k dokumentárnemu tímu, ktorý nakrúcal cestu humanitárnej pomoci zo Slovenska. Od augusta do decembra precestovala Ukrajinu – od Kyjeva cez Charkov až po odľahlé dediny Mykolajivskej oblasti. Výsledkom je 90-minútový dokument, ktorý autenticky zachytáva deštrukciu i vnútornú silu obyvateľov.

Ukrajinské ženy plačú, keď pijeme kávu a počúvame hudbu, až je to povznášajúce. V tom momente sa nie my stávame darom pre nich, ale ony pre nás. My sme 28- až 30-roční zajačikovia, ktorým v živote nikdy nič nechýbalo. Oni nám ukazujú, aké je vzácne žiť, prežiť a byť tu jeden pre druhého. Radosti z malých momentov sú tam neuveriteľné a zároveň v tom je aj sila ľudí na Ukrajine,“ spomína Zuzana.


Nádej medzi ruinami

Po dokončení dokumentu sa rozhodla zostať v krajine dlhšie. Najčastejšie pôsobí v okolí Charkova, kde s dobrovoľníkmi opravuje zničené domy, rozváža jedlo a lieky či pomáha pri prácach na poli. Jedným z prvých domov, ktoré rekonštruovali, patril staršiemu učiteľovi geografie, autorovi štyroch básnických zbierok. Po bombardovaní si pri dome vykopal zákop, v ktorom prečkával útoky.

Celý sa triasol, a keď sme mu zaniesli nejaké veci na opravu domu, ledva rozprával. Bol v šoku, že mu chceme pomôcť s opravou domu. Nevedel sa z toho spamätať, že by po tých mesiacoch zla mohlo prísť niečo dobré. To bol prvý dom, kam sme začali chodiť na brigádu, ešte sme sa tam dvakrát vrátili pomôcť s oknami a dverami. Medzitým sa mu vrátila domov manželka. Teraz začal hovoriť o tom, že si zaobstarajú kačky, opravia si kúsok kuchyne, dostali nádej žiť,“ opisuje Zuzana.


Hudba ako liek

Okrem stavebných prác organizuje komunitné podujatia ako koncerty, karaoke či futbal s deťmi: „Keď staršie dámy plačú pri našich piesňach, vidím, že život má stále cenu. S deťmi, ktoré dlho nechodili do školy, sme spievali karaoke aj tri hodiny v kuse. Ten smiech a slzy dojatia mi ukázali, že hudba lieči viac než čokoľvek iné,“ hovorí Zuzana.

Svoje skúsenosti zdieľa najmä na Instagrame @hooligani_lasky, kde dokumentuje každodenný život vo vojnou poznačených oblastiach. Zároveň s priateľmi pripravuje letné tábory v ukrajinských dedinách, ktoré majú formu „potulného cirkusu“ – ide o projekt, ktorý plánujú zopakovať aj tento rok.

Minútky zo Slovenska