Trojičné námestie kedysi a dnes. Spomienky Trnavčanov na časy, keď tam stávali schody

Trnava sa rokmi mení a spolu s ňou aj jej srdce – Trojičné námestie. Kým dnes na jeho mramorovej dlažbe vídavame posedávať turistov či obyvateľov mesta pri fontáne, starší Trnavčania si dobre pamätajú časy, keď tu stávali schody. Sociálne médiá v obyvateľoch prebudili historickou fotografiou vlnu nostalgie.

„Ej, krásne časy boli, keď na námestí bývali schody,“ zaspomínala si Petronela. Nebola sama. „Chodila som vtedy na strednú školu v Trnave, všetko vyzeralo inak,“ pripomenula si Jarmila.

Aj Daniela sa pridala so svojou spomienkou: „Na tom mramorovom námestí sme sedávali celé hodiny. Bola to naša obľúbená zastávka.“

Niektorým však staré námestie nechýba

 „Mestská veža bola ošumelá, taká, akú si ju pamätám, určite nechýba,“ napísala Zuzana. No zároveň dodala, že na schodoch prežila nejeden zážitok. „Po nich sme utekali, do Rybárne sme chodili na šalát… bolo to pekné obdobie, hoci už dávno preč.“ Beáta dnes obdivuje, ako sa centrum zmenilo: „Veža je teraz nádherná a aj námestie s Trojičkou pôsobí omnoho krajšie.“

Názory sú rôzne, kým pre niekoho schody znamenajú nostalgiu, iní ich spájajú s menej príjemnou minulosťou. „Dobre, že ich zrušili. Slúžili len na komunistické demonštrácie,“ myslí si Ivana.

Námestie, autobusy aj srdečné stretnutia 

Pamätníci sa nevracajú len k samotným schodom. Anna napríklad spomína na časy, keď po Námestí sv. Trojice jazdili autobusy: „Všade bolo blízko. Prvá zastávka bola pri Ružovom parku, druhá na námestí a tretia pri kine Partizán – tam, kde je dnes Apollo. To bolo praktické.“

Aj lavičky okolo námestia mali svoje čaro. „Čakávali sme na autobus, stretávali sa tam známi a debatovali sme,“ dodáva Anna. A Soňa priznala, že už na schody takmer zabudla: „Až keď som videla fotku, vybavili sa mi spomienky.“

Či už sa Trnavčania na schody pozerajú s nostalgiou alebo s úľavou, že sú preč, jedno je isté, Trojičné námestie má v srdciach obyvateľov svoje pevné miesto. Mesto sa mení, prispôsobuje novej dobe a potrebám ľudí. Ale spomienky na „starú Trnavu“ zostávajú a vracajú sa vždy, keď sa objaví fotografia zo zašlých čias.