Keďže niekoľko dní ju trápila silná bolesť ucha a nepomáhali ani kvapky, ani lieky proti bolesti, rozhodla sa hneď v pondelok navštíviť ORL. V Trnave mali byť traja ušní lekári, no ani jeden neordinoval – jeden bol na dovolenke, druhý neordinoval do odvolania a tretí bol jednoducho „mimo“. Napokon sa vydala do nemocnice, ktorá sa nachádza na opačnom konci mesta.
Tam zistila, že ambulancia je na 4. poschodí a výťah nefunguje, a tak si celé poschodie vyšľapala pešo, s pulzujúcou bolesťou v hlave. „Hore mi otvorila podráždená sestrička a bez jediného prejavu pochopenia mi zahlásila, že ma nevyšetria, pokiaľ nemám horúčku alebo mi netečie krv z ucha. A dvere zabuchnuté. ‚Choďte na polikliniku, veď tam robia traja,‘ zakričala cez sklo,“ opísala v známej skupine .
Táto nepríjemná skúsenosť v nej otvorila otázku: ako sa má človek, ktorý ide s bolesťou, napumpovaný liekmi, prechádzať z jedného konca mesta na druhý, z polikliniky do nemocnice a späť, keď ho nikde nechcú ošetriť? Kde sa má dovolať obyčajného vyšetrenia, keď si ho systém pohadzuje ako horúci zemiak?
