FOTO: Všimli ste si v oknách budovy v Trnave tieto čiernobiele tváre? Majú všetkým pripomínať, aká je sloboda krehká

Pred pár dňami sme si pripomínali Deň boja za slobodu a demokraciu. Pred 36 rokmi, 17. novembra 1989, vyšli tisíce ľudí do ulíc, cinkali kľúčmi a odvážne sa postavili neslobode. Ich protesty, odvaha a jasný nesúhlas s komunistickým režimom priniesli do krajiny demokraciu, v ktorej dnes môžeme slobodne žiť. Tento dátum sa odvtedy stal symbolom boja za slobodu a občianske práva, ktoré sa stali základom moderného života Slovákov.

Doteraz bol 17. november aj štátnym sviatkom s voľnom, no tento rok vláda Roberta Fica urobila zásadnú zmenu – po prvýkrát zrušila pracovný pokoj pri tomto dni. Tento krok, spolu s ďalšími opatreniami, ktoré mnohí vnímajú ako obmedzovanie slobody a demokracie, vyvolal vlnu protestov po celom Slovensku. Hodnoty 17. novembra si tak pripomínali nielen obyvatelia miest, ale aj školy, úrady a firmy, ktoré organizovali rôzne spomienkové a občianske podujatia.

V Trnave sa spomienka na tento deň prepojila aj s výstavou pod názvom Tváre krutosti, ktorá sa nachádza v historickom dome na rohu Hviezdoslavovej a Hollého ulice a bude sprístupnená až do konca roka. Výstava zobrazuje čiernobiele portréty ľudí, ktorých životy boli zasadené do kontextu totalitných režimov 20. storočia a pripomína, akú cenu má sloboda.

Čiernobiele tváre pripomínajú krehkosť slobody

V oknách historického šľachtického domu sa spoza mreží pozerajú autentické tváre mužov a žien z rôznych regiónov Slovenska – od študentov po dôchodcov – ktorých spojoval nespravodlivý trest. Ich pohľady vyzývajú návštevníkov zastaviť sa, pozrieť sa im do očí a zamyslieť sa nad tým, aká krutá a absurdná dokázala byť moc, ktorá dokázala zničiť ľudské životy.

„Tieto tváre zažili, čo znamená ocitnúť sa v krajine tieňov, prenasledovania, falošných procesov, lží, krutosti a nespravodlivých popráv,“ uvádza kurátorský text výstavy, ktorého autorom je filozof Anton Vydra, pedagóg Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Mnohí z týchto ľudí skončili roky na nútených prácach v baniach alebo vo väzení – za pokus o útek, za vydávanie novín, za list z Ameriky, alebo len za poskytnutie nocľahu tým, ktorí potrebovali pomoc. Výstava je tak silným pripomenutím, že sloboda nie je samozrejmosťou, ale hodnotou, ktorú si musíme vážiť a chrániť.