Presne pred 50 rokmi Slovensko uniklo jadrovej katastrofe, poznáte príbeh havárie v Jaslovských Bohuniciach?

Pred polstoročím mohol Slovensko zasiahnuť jadrový incident, aký poznáme len z Černobyľu. Dňa 5. januára 1976 sa v prvom bloku atómovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach udial vážny incident počas bežnej výmeny paliva. Tento moment sa natrvalo zapísal do dejín jadrovej energetiky na Slovensku.

V čase, keď elektráreň ešte fungovala v rámci bývalého Československa, pracovníci pri výmene palivových článkov nečakane zistili, že jeden z článkov nebol správne uzatvorený. Následkom toho bol palivový článok vystrelený do výšky, narazil do žeriava a rozbil sa. Otvorený technologický kanál spôsobil únik oxidu uhličitého, ktorý sa používal na chladenie reaktora.

Chladiaci plyn unikajúci do reaktorovej sály predstavoval obrovské riziko – keby sa ho nepodarilo uzavrieť do 30 až 60 minút, reaktor by prišiel o chladenie a zvýšená teplota v jeho jadre mohla viesť k roztaveniu ostatných palivových článkov, teda k oveľa vážnejšiemu incidentu, informuje TV JOJ. 

Práve v tejto kritickej chvíli sa ukázala odvaha a rýchle rozhodovanie dvoch mladých zamestnancov elektrárne – Milana Antolíka a Viliama Pačesa. Tí dokázali rýchlo odstrániť zvyšky rozbitého palivového článku a upchať otvorený kanál, čím zabránili uniknutiu chladiaceho plynu a potenciálne katastrofálnym následkom. Ich zásah sa ukázal ako rozhodujúci a elektráreň po oprave technológie mohla pokračovať v prevádzke až do ďalšieho incidentu.

Obete a utajovanie incidentu

Napriek tomu, že reaktor zostal stabilný, havária si vyžiadala aj ľudské obete. Dvaja pracovníci, ktorí sa snažili zasiahnutú časť reaktora utesniť, sa pri úniku oxidu uhličitého zadusili. Tragédia zhoršila aj skutočnosť, že režim informácie o havárii prísne utajoval a verejnosť o nej nebola informovaná.

Následne bolo zistené, že z elektrárne uniklo rádioaktívne kontaminované množstvo látok do ovzdušia a pôdy v okolí. Napríklad v tráve a kukuřici v okruhu niekoľkých kilometrov od miesta bol nameraný zvýšený obsah rádionuklidov, ako cézia‑137 a jódu‑131.

Ďalšia havária prevádzku ukončila

Iba o rok neskôr, 22. februára 1977, postihla blok A1 ďalšia havária pri zavážaní paliva. V dôsledku technickej chyby pri manipulácii došlo k poškodeniu reaktora a následnému úniku rádioaktívnych látok. Táto udalosť bola hodnotená stupňom 4 na Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí, čo znamená vážnu haváriu bez rozsiahleho dopadu mimo areál elektrárne.

Po tejto druhej nehode bolo rozhodnuté elektráreň A1 odstaviť a definitívne uzavrieť – vážne poškodenia, vysoké náklady na opravu a trend stavby modernejších typov reaktorov v lokalite viedli k tomu, že plná prevádzka už nebola obnovená.

Elektráreň A1, ktorá bola prvou jadrovkou v bývalej ČSSR a do siete začala dodávať elektrinu v roku 1972, tak navždy vstúpila do dejín nielen ako technologický experiment, ale aj ako memento rizík spojených s jadrovou energiou. Informácie sa dostali na verejnosť až po roku 1989, keď sa otvorila diskusia o bezpečnosti jadrových zariadení.