Ak ich prikrmujete pečivom, postupne ich zabíjate. Zranená labuť z Piešťan upozornila na nebezpečný zvyk mnohých ľudí

Na sociálnych médiách sa v uplynulých hodinách rozprúdila diskusia o osude ďalšej labute, ktorá sa mala v minulých dňoch objaviť v zlom zdravotnom stave. Viacerí obyvatelia sa obávajú, že vták potreboval pomoc, no nie je jasné, kde napokon skončil. „Prosím vás, je toto labuť, ktorá sa riešila pár dní dozadu? Videla som ju, ako sa márne snažila dostať na breh. Volala som na SOP a keď pán prišiel, vraj tam už nebola, že ju asi odviezlo nejaké biele auto. Neviete niekto niečo? Dúfam, že je aspoň v dobrých rukách,“ zisťuje Mária.

Na jej príspevok reagovali aj ďalší obyvatelia. Podľa Martina by mohlo ísť o konkrétnu labuť, ktorú si všimli už skôr. „Predpokladám, že ide o labuť s krúžkom 1051. Už dlhší čas nevyzerala dobre, na pravej nohe mala dohryzenú plávaciu blanu,“ uviedol.

Osud labute zatiaľ nie je potvrdený, no prípad opäť otvoril dôležitú tému: ako veľmi dokáže ľudské správanie, hoci často myslené dobre, vodnému vtáctvu uškodiť.

Dobrá vôľa, zlé následky. Chlieb vtáctvu škodí

Jedným z najčastejších problémov, na ktoré odborníci dlhodobo upozorňujú, je kŕmenie vtáctva pečivom. Hoci ide o rozšírený zvyk, pre labute, kačice či iné vodné vtáky je nevhodný a v dlhodobom horizonte nebezpečný.

Chlieb nie je prirodzenou potravou vtákov. Obsahuje minimum živín, ktoré potrebujú, a naopak im spôsobuje tráviace ťažkosti. Pri pravidelnom kŕmení pečivom môže u vtáctva dôjsť k vážnym zdravotným problémom. V extrémnych prípadoch sa objavuje ochorenie známe ako „anjelské krídla“ – deformácia krídel, ktorá vtákom znemožňuje lietať a často vedie k ich doživotnému hendikepu.

Zvyšky mazľavého chleba navyše znečisťujú vodu, podporujú rast rias, šírenie chorôb a lákajú hlodavce, najmä potkany. To všetko zhoršuje prostredie, v ktorom vtáctvo žije.

Čo vtákom do zobáčikov (ne)patrí

Odborníci sa zhodujú, že počas vegetačného obdobia, teda od jari do jesene, by sa vtáctvo vôbec nemalo kŕmiť. V prírode má dostatok potravy a pravidelné prikrmovanie ho môže urobiť závislým na ľuďoch.

Výnimkou je zima, keď sú prirodzené zdroje obmedzené. Aj vtedy však platí, že pečivo do vody nepatrí. Vhodnejšie sú zrná – napríklad kukurica, pšenica, jačmeň, ovos, žito, ryža, neochutené ovsené vločky či zelené časti zeleniny. Labute a kačice by sa mali iba prikrmovať, nie sýtiť.

Zvlášť problematické je dlhodobé kŕmenie labutí počas hniezdenia a výchovy mláďat. Sú známe prípady, keď práve kvôli pečivu postupne ochoreli a uhynuli viaceré mláďatá.

Príbeh labute, ktorá sa nedokázala dostať na breh, je silnou pripomienkou toho, že dobrý úmysel ešte neznamená dobrý výsledok. Niekedy je najväčšou pomocou práve to, že sa nezasahuje, alebo sa najskôr zistí, ako to urobiť správne.