Trnavčania si s láskou zaspomínali na legendárny Hotel Imperial, zažili tu stužkové, diskotéky aj prvú kávu v džezve

Trnavčania si s nostalgickou iskrou v oku spomenili nedávno na Hotel Imperial, ikonický kultúrny bod starých čias, ktorý sa v pamäti mnohých zapísal ako miesto zábavy, stretnutí aj každodenných chvíľ. A hoci už dávno nefunguje, jeho atmosféra zostáva pevne zakorenená v srdciach ľudí. „Hotel Imperial zažil za vyše 60 rokov slávu, krásne časy, diskotéky a hrali tu aj kapely, čo hrali hity od ABBY atď., aj dychovky… Trnavčania hotel milovali a s láskou spomínajú,“ zdieľala na sociálnych médiách Petronela a jej slová sa stretli s vlnou spomienok od ďalších obyvateľov.

Hotel pri stanici, ktorý odštartoval novú éru

Imperial vyrástol v roku 1926 pri staničnej križovatke na Hospodárskej ulici. Dal ho postaviť Eugen Steinhart, pôvodom Čech, ktorý veľmi presne vycítil dopyt doby.

Hotel ponúkal na svoju dobu moderné ubytovanie, kaviareň so živou hudbou, letnú záhradu a služby, aké v Trnave dovtedy neboli bežné. Rýchlo sa stal spoločenským centrom pre domácich aj cestujúcich, ktorí do mesta prichádzali vlakom.

Miesto plné osobných príbehov

Pre niektorých nebol Imperial len miestom zábavy, ale aj každodennej práce. O to silnejšie sú ich spomienky. „No veru, tam som robila šéfkuchárku až do materskej do roku 1969, chodili tam aj trnavskí futbalisti, veľa spomienok – čašník pán Pilát, vedúci bol pán Hilko, potom išli do hotela Karpáty, aj to už nie je…“ pamätá si pani Kvetoslava.

Jej spomienky siahajú aj do dramatického roku 1968. „Na križovatke stál sovietsky tank. Všetko sme sledovali spoza záclon z jedálne. Druhý vedúci Milan Hraška sa šiel po rusky dohodnúť s veliteľom. My sme urobili obložené žemle, dali ich do krabíc pod strom – ten topoľ tam ešte je – a pozerali sme, kedy si ich prídu zobrať. To boli zážitky,“ dodáva.

Hudba, tanec a káva v džezve

Niektorí si na “Impik” spomínajú ako na miesto, kde sa odohrali ich prvé spoločenské večery. Karol si vybavuje, ako tam spieval so svojím bratom: „Ja som tam bol bratovi na stužkovej a spievali tam Hečkovci… no a môj dedo aristokrat tam chodil v nedeľu v obleku na kávičku… to boli časy,“ písal.

Pre Maggie bol hotel miestom prvých „kávičkových“ omylov: „Prvá káva v Impiku v džezve. Nevedeli sme ako na to, samozrejme, že sa nám ju podarilo vyliať. Dodnes spomínam,“ smeje sai.

História hotela siaha do čias, keď Trnava prechádzala veľkými spoločenskými zmenami. Imperial fungoval dlhé desaťročia ako obytný, spoločenský aj zábavný priestor, ktorého význam presahoval hranice bežného hotelového zariadenia.

Jeho priestory často kultúrne žili ešte aj po tom, čo hotel prestal fungovať v pôvodnej podobe – poslúžili ako kulisa pre množstvo príbehov, ktoré dnešní pamätníci stále radi rozprávajú svojim deťom a vnúčatám.

Aj keď bývalý Hotel Imperial už nie je súčasťou dnešnej podoby mesta, jeho duch žije v spomienkach Trnavčanov, ktorí tam prežívali chvíle radosti, hudby, tanca aj tých obyčajných každodenných momentov. Pre mnohých to nebol iba hotel, bol to domov príbehov, ktoré sa nevytrácajú.