So šikanou sa ľudia nestretávajú len v školách či v online priestore, ale často aj na pracoviskách. Kým niektorí ju v tichosti znášajú a dlhodobo sa trápia, iní sa rozhodnú hľadať pomoc a riešenie. Práve o radu, čo v robiť, sa obrátila Trnavčanka, ktorá čelí šikane zo strany kolegov v práci. Zaujímalo ju, či má situáciu riešiť s nadriadeným, obrátiť sa na inšpekciu práce, alebo radšej zo zamestnania odísť. „Ak ste to zvládli vo svoj prospech, čo vám pomohlo?“ pýtala sa ostatných.
Možno ani sama nečakala, akú silnú vlnu reakcií jej otázka vyvolá. Ozvalo sa jej množstvo ľudí, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou, prípadne ju stále prežívajú. Ich odpovede sú rôzne, no spája ich jeden spoločný pocit – bezmocnosť a frustrácia zo systému, ktorý často obete necháva samé. Mnohí pritom priznali, že najlepším riešením bol nakoniec odchod z toxického prostredia.
„Áno, zažila som. Odišla som a teraz v novej robote pohoda, kľud... super, som spokojná,“ píše Vanda. Iná diskutujúca, Blanche, opisuje opačnú skúsenosť: „Riešila som to až na ministerstve a tá dotyčná si stále sedí na svojom teplom miestečku.“
Objavili sa aj rady smerujúce k oficiálnym postupom. „Firma by mala mať etický kódex. Riešte to s vedením a personálnym oddelením. Držím palce, aby to malo spravodlivý záver,“ odkázal jeden z komentujúcich. No prax podľa mnohých ukazuje, že ani tieto kroky nemusia viesť k reálnemu riešeniu.
„Treba odísť a čím skôr. Budete sa len trápiť. Tiež som to riešila s inšpekciou a nakoniec som sa rozhodla odísť,“ píše Majka a dodáva, že verí, že spravodlivosť si každého raz nájde. Peter naopak tvrdí, že šikana sa podľa jeho skúseností vyriešiť nedá: „Buď vám robia zle fyzicky, alebo vás ohovárajú a očierňujú po celej firme. Zvyčajne vás vyženú preč, nevydržíte.“
Silnú výpoveď pridala aj Veronika, ktorá opisuje dlhý a vyčerpávajúci boj: „Áno, riešila som to osobne s tým chlapom. Zvolal celú poradu. Neurobil nič. Potom som to riešila s inšpektorátom, ktorý sa k tomu ani nevyjadril. Predložila som to aj písomne vedeniu. Nič. Bola som fyzicky napádaná a dostávala som hrubé, urážlivé správy, ale bolo to zbytočné. Nakoniec som sa rozhodla odísť. Všade vám povedia, že je ťažké to dokázať. Pokiaľ nemáte videozáznam alebo podobný dôkaz.“
Niektorí však predsa len mali pozitívnejšiu skúsenosť. „Dať rovno na inšpekciu – mala som problém s vedúcou a oni to vyriešili,“ píše Lenka. Juraj zas ponúka praktickú radu, ako reagovať priamo v danej chvíli: „Ak vás nejaká osoba obťažuje, choďte za vedúcim pracovníkom a nechajte si danú osobu zavolať. Následne jej položte priamu otázku: ‚Povedz teraz vedúcemu to, čo si mi pred chvíľou povedal/spravil.‘ Toto dotyčného postaví pred realitu, kde bude buď klamať, alebo ho to vyvedie z miery.“
Z právneho hľadiska
Slovenský právny poriadok umožňuje obetiam šikany na pracovisku brániť sa, aj keď pojem „šikana“ alebo „mobbing“ nie je v zákonoch pomenovaný priamo jedným paragrafom. Rieši sa nepriamo cez viacero právnych predpisov.
Podľa Občianskeho zákonníka má každý právo na ochranu svojej osobnosti, ľudskej dôstojnosti, cti a súkromia. Ak je šikana vážna alebo dlhodobá, môže ísť o neoprávnený zásah do týchto práv a obeť sa môže obrátiť na súd – žiadať, aby sa so šikanou prestalo, aby sa odstránili jej následky a v závažných prípadoch aj finančné odškodnenie.
Zároveň platí antidiskriminačný zákon, ktorý zakazuje obťažovanie a vytváranie zastrašujúceho, ponižujúceho alebo nepriateľského prostredia na pracovisku. Aj tu sa možno domáhať nápravy a v ťažších prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy.
V určitých situáciách môže šikanovanie naplniť aj znaky trestného činu (napr. ohováranie podľa Trestného zákona) alebo priestupku, a vtedy je možné podať trestné oznámenie.
