Štátne vyznamenanie si od prezidentky prevzala baletka z Trnavy aj literárny vedec Stanislav Rakús

Dominika Rovňanová
•
15 január 2024, 15:06

Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila 33 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života. Štátne vyznamenania udelila 14 ženám a 19 mužom, slávnostné odovzdávanie sa uskutočnilo v nedeľu 14. januára v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave. Medzi ocenenými sa nachádzajú aj tri osobnosti, ktoré pochádzajú z Trnavského kraja.

Nina Poláková, baletka

Patrí medzi najvýznamnejšie slovenské tanečné umelkyne 21. storočia a je držiteľkou viacerých domácich i zahraničných ocenení. Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy si získala za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti klasického tanca.

Ešte počas štúdia na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave sa stala sólistkou Baletu SND. Od roku 2005 pôsobila vo Viedenskom štátnom balete, od roku 2011 na poste vedúcej sólistky až do roku 2021.

Popri množstve postáv, ktoré tu stvárnila, možno spomenúť aj hosťovanie v zahraničí, a tiež účinkovanie v televíznych prenosoch novoročného koncertu Viedenských filharmonikov, kde ju mohli vidieť aj slovenskí televízni diváci.

Dnes je riaditeľkou Baletu Slovenského národného divadla, kde formuje tanečný súbor, kreatívne sa podieľa na dramaturgii uvádzaných diel a prizýva k spolupráci popredné svetové osobnosti tanečného aj scénického umenia.

Stanislav Rakús, spisovateľ, literárny vedec

Rodák z obce Šúrovce je jedným z mála slovenských autorov, ktorý sa venuje literárnej vede aj písaniu umeleckej prózy. Pribinov kríž II. triedy si prevzal za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry.

Témy jeho kníh pritom výrazne ovplyvnila jeho dlhoročná pedagogická skúsenosť. Do roku 2010 bol profesorom na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy na Prešovskej univerzite. V súčasnosti je emeritným profesorom.

Stanislav Rakús sa považuje nie za pána, ale za služobníka textu a tiež za sochársky typ autora – text vytesáva z kameňa, kým nedospeje k jeho definitívnej podobe. Literárny vedec Marek Mitka ho zaradil k prúdu tzv. univerzitného románu, ktorý sa etabloval najmä v anglosaských literatúrach.

Literárne debutoval novelou Žobráci v roku 1976. Svojským štýlom rozprávania zaujal v prózach Temporálne poznámky a Nenapísaný román. Za súbor próz Telegram získal cenu Anasoft Litera v roku 2010. Svoj úspech zopakoval v roku 2022 s titulom Ľútostivosť, za ktorý dostal aj cenu Krištáľové Krídlo.

Július Koller, výtvarník

Významný reprezentant silnej generácie slovenského konceptuálneho umenia a neoavantgardy dostal Pribinov kríž I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia.

Rodák z Piešťan absolvoval Vysokú školuvýtvarných umení v Bratislave. Spočiatku pracoval s maľbou a obrazom, pričom v jeho tvorbe tematicky dominovali realistické témy mesta a industrializácie.

Postupne sa jeho diela čoraz viac vymykali konvenčným predstavám o výtvarnom umení. Hlavným symbolom jeho tvorby sa stal v roku 1969 otáznik, ktorý v prvom momente vyjadroval aj jeho postoj voči vtedajšej spoločensko-politickej situácii Československa, neskôr sa stal symbolom neustáleho spochybňovania – umenia, života, sveta.

Zomrel 17. augusta 2007, jeho tvorba je však stále prítomná na domácich i zahraničných výstavách. Jeho diela možno nájsť v zbierkach svetových galérii vrátane Tate Modern v Londýne, ale aj v Slovenskej národnej galérii, ktorá ich od minulého roka vystavuje v ucelenej monografickej expozícii.